Pòtay:ekonomi: Diferans ant vèsyon yo

Contenu supprimé Contenu ajouté
Aucun résumé des modifications
Baliz yo : Modifikasyon mobil Modifikasyon nan sitwèb mobil
Aucun résumé des modifications
Baliz yo : Modifikasyon mobil Modifikasyon nan sitwèb mobil
Liy 68 :
Pèsònèlman, kom mwen gentan déjà siyale l nan adikwòkwò sa, m' gentan te souvan pran pati a lèke m pa wè rezon pou y apfè sa e m pa dakò peye montan an ki pou you tranzaksyon nan yon to lajman siperyè ak to a ki aplike pa bankomèsyal yo.
Sistèm sa s'on sistèm '''m pa konn doulè w'''
Nan [[annrecyclopeidyei Ahyti ah]] nan [[Alfaekonimi]] lanse pa ekselans li Prezidan Jean Bertrand Aristide ak [[ann envesti pou moun]] se mwayen ekonomik pou kontwole moun ak antrepriz, bank ak bank bòlèt. Ki anbrase mo grèk [[mikwo '''ti''' oikonomos '''demele''']] ak [[tidemele]] degaje pa peche nan sistèm sa a chak moun ap plen pòch yo kilè vrèman nap antre nan sistèm makwo mo grèk ki vle di '''angwo''' oikos '''kay''' nomos '''lwa''' wè [[angwoekonomi an]] pou devlopman peyi a. Fè yon agrega sa vle di pandan w wè enterè pa w wè pa lòt moun yo tou. La ou fè yon agregasyon lè ak kòb ou, ou kreye djòb pou moun jwenn travay lè sa ou envesti pou moun. Ou konn doulè moun. [[Vodouekonomi]] pati nan syans ekonomi ayisyen an ki pale de kwayans ekonomis yo. [[Demelegèt]]. Trè souvan repons lan ki pou komèsan an se: «Mesye ou vle achte oubyen non?» Se ap ka pa yon moun ki dezire benefisye yon viza ameriken. Swa w prann oubyen w kite l . Twò souvan, pri yo se yok afiche yo ann dola ameriken yo. Nan magazen yo tankou nan sipèmache yo. Pi mal la nan pratik sa a, sèke chak antrepriz komèsyal gentan gen tandans nan enpoze nan jan yo vle pwòp to pa yo ki pou chanj lan pou toupizi kliyan yo. Endepandaman pou to yo ki pratike pa bank komèsyal yo. Yo pa menm respekte to yo ki pou referans bank santral la. Menm jan w wè Anbasad Ameriken an fè l lan.
Sèl sa k denominatè komen an, sèke tout to yo ke yo afiche antrepriz sa a yo se yo k siperyè yo ak sa a yo ki pou bank komèsyal yo e menm pou sa k pou bank santral la. You pratik ke gouvènè a ki pou bank santral la, M. Charles Castel, te gentan rekonèt e kalifye de «pratik entolerab». Sa se you fason pou komèsan yo asire yo yo menm kont risk lan ki pou volatilite ki pou to yo ki pou chanj lan? M. Castel te reponn nan negativ lan lè l pran baze l li menm sou istorik la ki relativman stab ki pou to yo ki pou chanj lan depi lè gouvènman tranzisyon an, ki pou 2004 jiska jounen jodi a. Byen ke nan diz an yo, to a ki pou chanj lan pa t toutafè stab tankou te pretann ni an gouvènè a.[[Yon ekip enkonpetan nan ekonomi ayisyen an]] Li te jije pratik sa a domajab pou ekonomi an e ak sosyete a anjeneral. San, anyen pa fèt jan yo dwe fèt lojikman, pwopoze ankenn [[solisyon]]. Si otorite yo pa ka yo menm fè [[komèsan]] lokal yo antre nan lòd, ki sa k pral ka fè you Anbasad puisan antre nan lòd?
Konsyan soubann malfè ki pou you jan de pratik konsa pou dechèpiye lajan [[konsomatè]] yo fè yo paka ret you goud nan pòch yo, Maguy Durcé, atò minis ki pou [[komès]] e ki pou Endistri a, te gentan pran desizyon an pou egzije ke magazen yo e sant komèsyal yo afiche pri yo ki pou pwodui yo ann goud yo, sèlgrenn li menm ki [[monnen]] nasyonal selon atik 6 ki pou [[konstitisyon]] an ki an fonksyon an. You desizyon dife pay mayi nan boul figi l sa pa respekte byen ke Durcé te nan tèt ministè a pou jis li ale. Menmsi desizyon an ki pou minis Durcé te gentan te aplike, sa pa t ap epanye kosomatè yo nan anyen pou bann malfezan ki pou you monte wo ouswa pyekoutprandevan nan monte kòb ki pou chanje a pi wo ke monte wo leta a pou to yo ki pou chanj lan sou lavichè a. Pou evite toubiyon [[politik]] yo ki pou desizyon pede ogmante «chak kote to yo ki pou chanj pa l la», Anbasad la ta ka bay sèlman wos ki pou pri yo ki pou viza yo san mansyòne evolisyon an ki pou to yo ki pou chanj lan. Sa se dwa l, tankou M. Bonneau rekonèt li pwobableman, pwochèn fwa yo, l ap kapab fikse yon pri pou tretman ki pou dosye yo janke to a ki pou chanj lan alpiwo sa ka 50goud yo pou yon dola ameriken san nan fè mansyon ak pres la e aktout piblik la.