Matematik: Diferans ant vèsyon yo

Contenu supprimé Contenu ajouté
Varlackc (diskisyon | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
Varlackc (diskisyon | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
Liy 12 :
'''Matematik''' (soti nan grèk μάθημα ''máthēma'', "konesans, etid, aprantisaj") se syans k ap etidye [[chif]] ak jwenn [[enfomasyon]] itil nan chif sa a. Li baze letid li anlè lojik ak relasyon natirel ant objè yo.
 
Matematik yo chache modèl yo epi sèvi ak yo pou fòmile nouvo konjekti yo. [[Matematisyen]] rezoud laverite oswa falsite nan konjekti pa prèv matematik. Lè estrikti matematik yo se bon modèl nan fenomèn reyèl, Lè sa a matematik rezònman ka bay insight oswa prediksyon sou lanati. Atravè itilize nan abstraksyon ak lojik, matematik devlope nan konte, kalkil, mezi, ak etid la sistematik nan fòm yo ak mosyon nan objè fizik. Matematik pratik te yon aktivite imen soti nan kòm byen lwen tounen tankou dosye ekri egziste. Rechèch la oblije rezoud pwoblèm matematik ka pran ane oswa menm syèk nan ankèt soutyen.
 
Agiman solid te parèt premye nan matematik grèk, pi miyò nan eleman Euklid yo. Depi travay pyonye nan Giuseppe Peano (1858-1932), David Hilbert (1862-1943), ak lòt moun sou sistèm axiomatic nan fen 19yèm syèk la, li te vin òdinè yo wè rechèch matematik kòm etabli verite pa dediksyon solid soti nan aksyòm apwopriye chwazi ak definisyon. Matematik devlope nan yon ritm relativman dousman jiskaske Renesans la, lè inovasyon matematik interagir ak dekouvèt syantifik nouvo te mennen nan yon ogmantasyon rapid nan pousantaj la dekouvèt matematik ki te kontinye jou a prezan.