Lang rejyonal: Diferans ant vèsyon yo
Contenu supprimé Contenu ajouté
Aucun résumé des modifications Baliz yo : Modifikasyon mobil Modifikasyon nan sitwèb mobil |
Aucun résumé des modifications |
||
Liy 1 :
Yon '''[[lang]] rejyonal''' se, nan yon pwen de vi [[Jewografi|jewografik]] , pale nan yon rejyon ki se yon pati nan yon eta ki pi gwo.
Yon lang rejyonal se, soti nan pwen de vi nan [[Politik (non)|estati politik]] , diferan de [[Lang ofisyèl|lang ofisyèl la]] nan eta a kote li pale, epi ki moun ki pale leve kesyon an sou estati li yo ansanm ak lang ofisyèl lan.
Nou ka distenge tèminoloji sa a ak lang minorite a .
== Estati ak evolisyon ==
Yon lang rejyonal ak / oswa lang minoritè nan yon Eta ka ofisyèl ak / oswa majoritè nan yon lòt. Nan Ewòp, sa a se ka a nan [[Lang franse|franse]] nan Valle d'Aoste, oswa nan slovèn nan Otrich <ref>[[Jean Dubois (lengwis)|Jean Dubois]], Mathée Giacomo, Louis Guespin, Christiane Marcellesi, Jean-Baptiste Marcellesi, Jean-Pierre Mével, ''Dictionnaire de linguistique'', Larousse, p. 406.</ref> . Chanjman nan estati ka rive swa nan lwa nan yon eta oswa kòm yon rezilta nan chanjman politik ak teritoryal. Pou premye ka a, nan [[Bèljik]], kote depi endepandans nan 1831 sèlman franse te ofisyèl yo, lwa a nan, 22 me 1878 te pèmèt pwovens yo Flamann ak distri yo sèvi ak tou de franse ak olandè endiferans, lè sa a, karant (40) ane pita, la. Lwa 31 jiyè 1921 la te fè li sèl lang ofisyèl nan rejyon yo ki pale olandè, mete yon fen nan franse a nan moun yo. Selon dezyèm ka a, fragmantasyon politik Yougoslavi a tou fragmante an kat (4) lang sèbo- kwoyat, kounye a yo rele "BCMS" (abreje enfòmèl de kat (4) non ofisyèl "Bosniyen", "kwoasyen", "Montenegwo" ak "Sèb"), ki aktyèlman ap evolye nan de pli zan pli diferan lang, pandan y ap fragmantasyon an nan Sovyetik la te pèmèt lang minoritè ki gen yon sitiyasyon rejyonal yo, tankou latvyen, [[Lang woumen|woumen]] oswa jeyojyen, yo vin majorite ak lang ofisyèl nan Etazini yo. nouvo eta ([[Letoni]], [[Moldavi]] ak [[Jeyoji]] respektivman) <ref>''Atlas des Peuples d'Europe centrale'' d’André et Jean Sellier à La Découverte, 1992, {{ISBN|2-7071-2032-4}} et ''Atlas des Peuples d'Orient'' : 1993, {{ISBN|2-7071-2222-X}}.</ref>
Nan yon eta federal, lang ofisyèl ak / oswa majoritè nan yon pwovens, rejyon, oswa ''peyi'' ''eta'' kapab rejyonal ak / oswa minoritè nan lòt la : nan [[Kanada]], sa se ka [[Lang franse|franse]] respektivman nan [[Kebèk]], ak nan lòt pwovens yo nan peyi a; nan peyi Zend, tamoul ak tamil Nadu respektivman, ak nan lòt ''eta'' nan [[End|Inyon Endyèn an]].
Liy 21 :
Istorikman, anvan inifikasyon an lengwistik te pote soti anba Repiblik la Twazyèm nan reveye nan [[Revolisyon franse]] ak premyè desizyon pran pa wa peyi Lafrans ( Villers-Cotterets Òdonans nan lane [[1539]], kreyasyon Akademi franse nan lane [[1635]]), nan lang majorite popilasyon an te pale lang rejyonal yo sou teritwa fransè nan epòk la.
Lang franse a te fòme sou yon baz nan lang oil pale nan Ile-de-Frans ak nan nò rejyon aktyèl Sant-Val de Loire, kote yo te ajoute, pita, enfliyans nan lang rejyonal yo, an patikilye alzasyen, breton oswa oksitan (''Baragouin, vasistas, eskalad, salad''...) <ref> [[Akademi franse]] </ref> {{,}} <ref>[[Henriette Walter]], ''L'aventure des mots français venus d'ailleurs'', Robert Laffont, p.228-337</ref>
Nan Frans metwopolitèn
Lang yo rejyonal yo mansyone nan Konstitisyon an franse nan atik 75-1 : "Lang rejyonal yo fè pati eritaj Lafrans", ke lwa 23 jiyè 2008 te ajoute.
Liy 33 :
Nan dat 14 out 1991, gouvènman an, atravè kreyasyon Komisyon an sou Filipino lang (Komisyon sa Wikang Filipino), rekonèt divèsite ak enpòtans reyalite lengwistik lan. Dapre Lwa sou Repiblik 7104, Seksyon 5, Komisyon an konsiste de 11 komisyonè, ki reprezante pi gwo lang nan achipèl la.
Daprè lwa sa a, nou konsidere yon lang kòm "pi gwo" si 2% popilasyon an pratike li (an 2007, 1.7 milyon moun ki pale). 10 lang yo rekonèt pi gwo rejyonal yo se respektivman Tagalog, Ilokano, Pangasinan ak kapampangan nan Luzon Island, Cebuano, Hiligaynon ak Bisaya (oswa Waray
== Swis ==
Womanch se youn nan lang nasyonal yo pale nan kanton Graubünden. Yon senkyèm lang nasyonal, san yon teritwa afilye, se yenich la, rekonèt lè Swis ratifye Konstitisyon Ewopeyèn an pou lang Rejyonal yo oswa minoritè an 1997<ref name="bak.admin.ch"> [http://www.bak.admin.ch/kulturschaffen/04265/04267/04268/index.html?lang=fr ''Lang Kiltirèl ak Minorite, 1997 - Dat enpòtan''] [http://www.bak.admin.ch/kulturschaffen/04265/04267/04268/index.html?lang=fr] , [[Office fédéral de la culture|Biwo Federal Kilti a]]
== Gade tou ==
|