Kreyòl ayisyen: Diferans ant vèsyon yo

Contenu supprimé Contenu ajouté
Gilles2014 (diskisyon | kontribisyon)
tp A protégé « Kreyòl ayisyen » ([Modifier=Bloke itilizatè nouvo yo ak sa ki pa anrejistre nan sistèm an] (infini) [Renommer=Bloke itilizatè nouvo yo ak sa ki pa anrejistre nan sistèm an] (infini))
Mkpaquette (diskisyon | kontribisyon)
tp →‎Lòt òtograf : Ajoute kèk ti aksan
Liy 166 :
sikonflèks raman itilize, petèt nan ô, anmwêy (vwayèl long)
 
Kreyòl ayisyen an, lè li ekri avèk aksan egi, mete aksan prèske sou tout ''e'' [http://www.jceal.org/tracts/hai9915t.htm La Foua] ki pa pran yon lòt aksan. Pa egzanp, men kijan kèk mo t ap ekri ak aksan egi: fété, prété, gadé, kalité, gaté, elatriyeélatriyé.
 
Lòt rezon an, ''y'' ak ''w'' kenbe kreyòl la ''afrikanize''. Nouvo mo ki antre nan lang kreyòl la se pa mo ki sotisòti nan langaj afriken; tipikman, yo se mo ki sotisòti nan lang franse, angle, panyòl, oubyen kèk lòt lang romans.
 
Pou yon apwòch final sou tretman ''e'' aksan egi, kèk moun trete kreyòl la kòmsi li ekri avèk aksan egi sou tout ''e'' (ki pa pran yon lòt aksan), men limite anplwaman ''e'' aksan egi sèlman kote l nesesè. Nan sityasyon sa, moun sa te ka ekri kèk mo konsa : ''Ayisien, bien, pie, die, ansien, trant-e-en, Panaméen, Kaymitéen''. Konpare a ''Ayisyen, byen, pye, dye, ansyen, tranteyen'', etc.; donk, limite kantite ''y'' itilize pa fraz.