Debwazman se yon destriksyon ak abataj forè yo—souvan pou jwenn tè pou eksplwatasyon min, wout ak patiraj pou betay—sa ki lakòz ogmantasyon nivo CO2 (dyoksid kabòn) atmosferik la.[1] Sa vle di elimine pye bwa. Se sa ki pi gwo poblem peyi a. Sa fe le li fe anpil lapli dlo desann touye anpil moun.

Fwontyè Ayiti-Repiblik Dominikèn.
Debwazman

Debwazman se yon fenomèn nan regresyon dirab nan zòn ki kouvri ak forè, kit se orijin antwojèn oswa natirèl. Si yon forè repouse apre yon koupe klè, yon atak pa ensèk ksilofaj oswa yon dife forè, nou pa pale de debwazman.

Fenomèn debwazman souvan mansyone an koneksyon avèk degradasyon (fonksyonèl oswa biyolojik) forè a. Pèt kouvèti forè refere a pèt nan zòn forè brit, souvan obsève pa satelit.

Li rezilta nan aksyon debwazman ak lè sa a netwaye, lye ak ekstansyon an nan tè agrikòl, eksplwatasyon an nan resous min anba tè, travay enfrastrikti tankou baraj idwoyelektrik oswa wout, ibanizasyon, oswa menm eksplwatasyon twòp oswa san regleman nan sèten espès forè. Konpayi debwazman legal yo pa sanble yo responsab prensipalman debwazman.

Debwazman se pa yon fenomèn resan paske li deja rapòte depi peryòd neyolitik la. Men, li te pran pwopòsyon ak vitès san parèy :

an tèm de volim bwa, nan mond lan soti ant ane 2000 ak 2010, plis pase 100 milyon mèt kib bwa yo ta koupe ilegalman chak ane, sa vle di ase yo fè wonn planèt la dis (10) fwa pa mete kòf yo koupe bout nan bout ;

Bibliyografi modifye

  • (franse) fr Simon Pomel et Jean-Noël Salomon, La déforestation dans le monde tropical, Presses Universitaires de Bordeaux, 1998, 163 paj
  • (franse) fr Baar, F., Auquiere, P., Balleux, P., Barchman, G., Debois, C., De Wouters, P., GRAUX, G., Letocart, M. ak van Driessche, I. (2008). « Sylviculture ProSilva : Définition, objectifs et mesures sylvicoles préconisées ». Forêt wallonne, 95 :10-25.
  • (franse) fr François Le Tacon, La déforestation, essai sur un problème planétaire, Quæ.com, 2021
  • (angle) en Wakker, E. Zakaria, A. (2009). Verification of the Greenpeace Report Burning up Borneo. Aid environment commissioned by Unilever: Publication number A1836.
  • (angle) en Vancutsem Ch. & Achard F (2016) Mapping Intact and Degraded Humid Forests over the Tropical Belt From 32 Years Of Landsat Time Series ; Paper 2034 - Session title: Tropical Forest and REDD+ 1. ESA living planet symposium 2016.

Referans modifye

  1. « Kopi achiv » (PDF). Archived from the original (PDF) on 2012-11-06. Retrieved 2010-05-20. 

Lyen deyò modifye