Leingue Ahytian ha

Pwoblenmatik leingue-lan n'an exzèrcicy khi pou dreoyt ha ann' Ahyti èh' reigard crityk khi pou systènme dreoyt ahytian ha

Leingue-lan antan kh'éleinman khi pou kiultiura seid yeou zoutil khi pou konmunicasyon hautenman inmpòrtan n'an évolusyon-an khi pou socyété-io. Zh'seid yeon facteir khi pou ralyenman èh' khi pou rasseinmbleinman touth gwoupy ethnik-io aguen han kounmein baànd attribut kiultiurèl-io. Pou gardy n'an poynt socyoleinguistyk, zh'seid s'ak di n'an rappòrt-io ak réyalité-io'k socyaly-io, leingue-lan reinmplid driez founxyon-io'k socyaly-io foundanmeintaly-io: kounmunicasyon èh' ideintifycasyon-an. Pou preinmyéa, leingue-lan seid yeou zoutil s'avèk ll-l' acteir-io'k socyaly-io twoqay-yeo èh' methay-yeo ann' kounmein touth idé-ioah, peinsé-ioah, seintinman-ioah, elt.

N'an yeou ti bath jaé, leingue-lan pèrmèt plis pou ow hou ta woêd yeou seole greinne mound olyé yeou gwoupy mound einseinmbe pou reiconneintry karacteirystik-io èh' soyette socyaly-io èh' kiultiurèl-io khi pou yeon indyvidu aussoy khi pou yeou kounmunauté. Leigb teid guen esclaevagjy, koelònyalisty-io tay guenllein kounmpreiheinsyon su vérité zha-ad, khe pou meith lordry èh' pwotégjei systènme esclaevagjiste-la, yeo tay doué pwoceidei n'an reipartisyon tribal khi pou esclaevy-io han founxyon gjeinre yeo parlay ah khi pou chark gwoupy. N'an feid kounzha, esclaevy-io, yeo say pwoduivyni gjeineiralenman khi pou tribu diffeireinty-io, àk Chaàk laaddan yeo guenllein dyalèct part-io khi diffeiran yeou n' luotd, zha t'einmpêchay-yeo kounzha yeo Pâ tay ka òrganizei pou faêry déchouqcail wi déchouqei statu khi seid crinme kountry hunmanitéa ilustrasyon zha ad seid suffiry pou expliqei rwôle foundanmeintal khi pou leingue-lan, inmpòrteincy l'iha n'an vie ah khi pou yeou kounmunauté èh' kountribusyon l'iah aktouth mouvenman déchouqcaillyniste khi pou leiveicanmpei khi pou yeou socyété. Socyété zha ad p'apy' ka kounnein ankheinne pwogrè-io, ankheinne eilan khi pou deivyloppynman si s'ak pou valeir ll-l'-io, politiky Khi pou Ètat ll-l'-io say Pâ yeo èkh han Harmonia avèk leingue lan n'an partagjy kh'apy' kounstitiuei d'ailleiry criteiry khi pou ideintitei kiultiurèl aktouth meinmbry-io.

Ahyti, taank-koo touth socyété teid kounnein expeiryeince-lan khi pou kolònyzasyon han, mein n'an diffeireincy l'i pâ kounservei ankheinne relan-io khi pou kiultiure euwopeyenna, notanman khi pou la France, ancyen meitwopole l'iah, lyei n'an s'ak pratik l'ha khi pou explohatasyon esclaevagjy-lan. Leingue Ahytian ha noun douai y l' preincipalynman ak Cibòney, tayino, arawak, afriken, s'ak faêry n' pâ parlei francéa fore n' notei n'an atteinsyon n'w hou khe preinmyère gjeineirasyon kolon-io n'an Sen-Donmeingue pâ t' parlé zha n' apy' teindé journein juodi ah khi rheilé francéa; mein s'ak pou koïnèa seid-l'i yeo tay parlé. Fore n' noté khe n'an socyété sen-donmeingoha ah, teid gaan laaddan yeou sorte poycrazé n'an bouyon kiultiurèl suite ak reincountry khi pou pluzyère gwoupy socyaly-io: leingue Ahytian ha eivolyé ak pluzyère varyété leinguistiky-io (breton, normand, picard, francilyen, bask, elt.) Eh' afriken-io khi parlay pluzyère dyalèct io. N'an monman zha ad, l'i too pwodui pwocessus-lan khi pou leingue ahytian ha khi qitté stade pidgjin aussoy créole-la l'i meinme. Zha ad gaan-t-ow pèrmeith aktouth diffeireinty gwoupy pou twouvé yeou terrain n'an kounmunicasyon entre ioah. Reyalité zha ad seid baegail natiurèl pou touth socyété koété y l' gaan-t-ow twouvé diversité khi pou kiultiura. Koïnè leingue khi teid servi n'an redaksyon han 1804 pou acte-lan khi pou indeipeindancy lan. Mein han 1918 pou kounsolidei yeou polytik khi pou exclu-mound n'an socyoeikononmik-lan khi gaan-t-ow gaan la viy due n'an socyété ahytianna Delpy indeipeindancy lan pou just journein juodi ah.

Yeo apy' forcé n' apprenne parlé leingue meitwopole-la khe écri leingue part n'hou-ha, Dr Pradel Pompilus, n'an excellan ouvragjy -liah «Pwoblènme leinguistik ahytian ha», 1985, Eid. Fardin, gaan-t-ow tradui sitiuasyon khi pou leingue francé ha taank-koo gjeinry zha ad yheid: francéa«seid baegail khi granmessi èlcole n'hou-io, koété say-yeo èkh kounmptei n'an kadry la khi pou pwofesseiry-io khi toujoud say einseignan-io khi parlé francé: preinmyé directeir khi pou preinmyé lycée n'hou-an khi fondé han 1816 gaan-t-ow s'été yeon francéan, M. Balette; preinmyère directrix khi pou preinmyère èlcole normale n'hou-an khi pou iinstitiutrix l'ah foundé han 1919 l'an gaan-t-ow s'été yeou francéa, Mly Marodon. Apré kouncordat signé han 1860 entre gouvernynman khi pou Fabre Nicolas Geffrard èh' Saint-Siège-la, koungregasyon einseignan francéa say-yeo èkh s'été pâr banned èh' pâr pârqette khi viind installei èh' n'an tantei baha-noun leingue francéa.

Touth Ahytian libry pou y l' parlé leingue etrangjei khe y l' vleid mein yeo pâ douay forcé y l' taank-koo yeo apy' forcé y l' parlé francéa èh' meinme inmpozé y l' pou li kounme leingue Officsyèl pourtan, ànalfhabétizme-lan gaan-t-ow toujoud s'été laaddan èkh kachei s'ak pou recounneinsance khi pou llanmasse-lagjeineiralenman regwoupei n'an back-payi ha èh' pâ kougn luotd leingue khe leingue ahytian ha.

Yeo utilyzay leingue francéa pou divyzai-noun. S'ak faêry n' ka di zha seid pars'dkhe adepte-io khi pou striuctiurasyon-an èkh pou francéa n'an moeirs citadine n'hou-io teguenllein-t-ow-yeo natiurèlynman meith han place yeon systènme khi pou instriuxyon pou chark reigjyon: èlcole han milyei urbain èh' èlcole agricole han milyei rural. N'an ka zha s'ak faêry, zha gaan-t-ow bail naissance ak driez gwoupy khi pou citoyen aktouth moeirs èh' kiultiure diffeiran, guenllein pou yeo chark n'an partagjei driez leingue-io khi diffeiran-io: francéa, n'an milyei-io khi n'an kapital-la, leingue ahytian ha parlé bourré ak tètchargjé yeo larguay pou granmasse-la deifavorizéa parlé. Gérard Barthèlemy n'an«Payi ha han dehory» faêry renmarkhe khe sosyété ahytianna gaan-t-ow doué faêry face n'an apré khi pou 1804 ak yeou Reyalité khi pou kounfli toutautour qestion eikononmik èh kounmercyale, èh' khi t'alhé inévitablenman meithé han founxyon driez gwoupy socyaly-io n'an tanmain origjiny sosyaly-io èh' kiultiurèly-io khi diffeiran-io, woêd y l' oppozé. Gwoupy créole-io (mound khi faite n'an koloni-an pou anmpîl laaddan-io say sang-merlé) khi fay pou anmpil laddan-io yeo say ancyen mound khi t'apy' bénéfisyei de systèmy khi pou explohatasyon-an koété yeo hérityay n'an main blanc-io plantasyon-io, leingue ioha (leingue francéa), kiultiure ioah, réligjyon ioah (katholicisme notanman) èh' organizasyon étatik l'iha; èh' gwoupy bossaly-io, khi pi plus l'ha, ancyen explohaté-io èh' khi pâ guenllein anyen n'an main-io, yeo meinme n'an khi pâ woêd luotd moyen khe preind morny-io poux-yeo, espacy preskhé abandonné par ancyen pytite garceon khi pou kolon-io, èh', n'an milyei zha ad, yeo guenllein-t-ow formé yeou kounmunauté, payzanneriy-an, guenllein karaktéristik zha ad io: yeou réligjyon: voêdou; yeon leingue: Ahytian; yeou striuctiure fanmilyaly: lakou ha èh' placeagjy.

Zha ad vleid di, Delpy foundasyon ll-l an, sosyété ahytianna ah seid minein par yeou kounfli ancestral khi pâ ka ba y l' permissyon pou y l' formiulei yeou plan khi pou sauvytagjy nasyonal pou touth mound kaha pwofité, piuskhe, leigb ow byen gardei, ideintyté kiultiurèl n'hou-an seid morlaulore par touth yeon einseinmbe preijiugjéy-io lyei ak pratik-la khi pou francéa èh' ahytian ha. Leigb ow gardy byen n'an ka zha ad, n' dwe notei, taank-koo guen-t-ow feid renmarkhe Dr Pompilus, sitiuasyon khi pou payi bileingue Ahyti ah pou vin yeou qessyon partiqiulyèrenman kounmplexy èh' disqiutabe ala foy. Fore èkh, t'aguen anvan khe francéa ta ka officyalizé leingue nasyonal par kounstitiusyon 1918 lan pou n' teinne 69 an pi tard khe leingue ahytian ha ta ka reicounnaitre gjeinre y l' yheid ha bord koété francéa par kounstitiusyon khi pou 29 mars 1987 «anmandé», âpre aguen èkh té accepté linmitativenman èh' parsyèlman par kounstitiusyon-io khi pou 1964 (art. 35) èh' 1983 (art. 24).

Baegail zha ad tradui yeou reyalité khi pou chantoutou ak seintanizy khi meithé han évideince pozisyon-an khi pou rang infeiryeira khi pou ahytian ha pâr rapport ak francéa koété maîtrizy-la seid leingue zha ad khi gaan mark distynctif zha ad khi feid seid-l'i yeo fay kounfyancy-lan pou ow civylizé aussoy kiultivé. D'ailleiry, anmpîl récherchy-io su sosyoleinguistyk-io admettay khe driez leingue officyèl-io khi pou Ahyti say-yeo èkh su terrytoha y l'ha pâr driez kounmunauté leinguistik distyncte-io: yeon Gwô morceo kounmunauté ahytiànofhòny défavorizé, repreizanteid pâ moins khi pou 90% khi pou popiulasyon-an, èh' yeou ti kounmunauté zuite bileingue privylégjyé, dihi y l' francofhòny, repreizanteid classy-la kh'apy' donminéa.

Zh'seid justenman n'an kountexte leinguistik diffycily khe apy' évoliué dreoyt ahytian ha. Zha ad su l'i, dethan pilyé su l'i khe justicy-la appiuyed ll-l', pâ kappabei seid n'an yeon leingue etrangjei seilenman pou y l' eilaborei. Loy nasyonaly-io, teixte officyèl-io èh' meinme dernyé versyon khi pou anmandénman-an khi pou kounstitiusyon-an khi pou 29 mars 1987-lan say-yeo èkh gjeineiralenman reidygjé han francéa. Einmpytoo, dreoyt ha antan khe scyeincy socyal-la, fheinonmèny socyeital, zha-n'ta-di, pâkhaseiparéa khi pou socyeitéa khi vivy l'iah, doued preind naissancy deutouth fait-io khi socyaly-io èh' kiutiurèly-io khi pou kounmunauté ha touth n'an s'ak kouncernein-io pou accepteid èh' too kounmpreinne par citoyen-io yeo meinme. Pî plys toujoud,

Antan khe reigiulateir khi pou rapport-io èkh n'an sosyeitéa, dreoyt ha pâ ka seidbaegail khi pou eitrangjei ak karacteirystik-io èkh sosyaly, eikônonmik einmpy kiultiurèl-io khi pou socyeitéa khi preind béton-an pou y l' maàndei pou normalizei baegaye-io. De yeou mannyere gjeineiral, dreoyt ha, foundé su yeou parqetty valeiry-io khi kollectif-io khi partagjei entry jiusticiabe-io, pâ ka athore exprinmei l'i meinme n'an yeon leingue khi pâ parlei n'an noôm touth mound. Taank-koo noun guenllein-t-ow noté anvan zha, leingue francéa einmpy leingue ahytian ha pâ meinme noun pâ ka faêry yeon ni servi pou luotd. Reigjinme politik-io khi pou meithei peipe-la n'an faêrynohà ha favorizé yeon teindancy n'an meithei peipe-la yeou ni face luotd

Toutotan seid zha vouth-la khi exzisté entry mound la villy èh' mound n'an morne aussoy n'honme n'an bibonvilly. Preigjiugjé-io khi guenllein n'an kiultiure khi pou leingue-io han Ahyti influeinsay su exzèrcicy la khi pou dreoyt ha khi faêry woêd khe dreoyt ha pâ servi touth mound, kounme touth mound pâ guenllein possiblité pou kounmpreinne dreoyt ha, seid pâ pars'd-khe y l' scientyfik, mein pou s'ak réalité leinguystik l'iha. Dreoyt, gagjy khi pou exzèrcicy khi pou yeou sosyété, zha pâ garanti malheireizynman han Ahyti eiqylibe-lan n'an sosyété ah. Leigb yeo adoptay yeon systènme khi pou dreoyt cloutoupcloutoupe eitrangjei n'an touth réalité kiultiurèl-io èh' luotd-io, socyété ahytianna ah s'ak ll-l' Faêry ah seid n'èkh khe inaugurei yeon systènme khi pou justicy charlbarré, bourreid ak preigjiugjé-io einmpy s'ak pî raide la lasini pleinne èh' dreoyte lounguy achytei y l' l'argjein kountan. N'an situasyon zha ad, creyei yeon climat blanchi dossyé mound pâ ka kounmpreinne anyen pâ ka justifyei n'an s'ak pou woêd aj justicy-la, touth mound woêd ll-l' taank-koo yeon pouvoyr kouperdeporche. Yeou Reyalité kounzha pâ ka pwodui luotd baegaye-io khe frustrasyon-io èh' reijet khi pou systènme n'an; mein touth zha khi kauzy pwoblènme pâ gaan justicy khi pou systènme judicyaire ahytian ha.

Rattaché ak fanmi reonmano-gjermanik, dreoyt-ha ahytian ha seid pâ yeon dreoyt indeipeindan malheireizynman l'i pâ deinmarqé s'ak pou tradisyònalisme kolònyal khi teid kougn faêry t'd n'an gjessyon khi pou intérêt-io n'an Sen-Donmeingue, pou meinme âpre 1804, la France teid toujoud n'an pratik adminysratif n'hou-io. Ètat ahytian ha, n'an gjeinry y l' adopté dreoyt ha, zha pâ exzisté ankheine koété. Payïa ah pâ apy' ca toujoud su jouk loy kolònyal-io èh' khi pou kode khi pou Napoléon khi teid too kode noyr ha. Pou korrigjei situasyon ha, Boyer guen-t-ow teid preind inysyatvy-lan pou ouvrir chinmein an n'an créasyon khi pou dreoyt ahytian ha n'an instytué han 1819 yeou kounmusyon khi pou leigjyslasyon chargjé khi pou kopyei èh' reivyzei kode Napoléon ha ha. N'an final, zha bail pluzyeiry instrunman-io khi jurydik-io gjeinry'w hou kougn kode civyl khi pou Ahyti ah deinmpy 1825; kode khi pou pwoceidury civyle deinmpy 1825, réfonne ni han 1835; kode khi pou kounmercy deinmpy 1836, réfonne ni han 1835; kode khi pou instruxyon crinmynèl; kode pénal, kode rural khi pou 1826. Han réyalité, rézultat ha seid pâ t'd luòtd khe yeou fac-sinmylé khi pou leigjyslasyon franceazy-là. Kounscienty pou pwoblènme n'an, kounmusyon an gaan-t-ow réwoêd travail l'i-io pou y l' pâ adopté khe kode khi pou Napoléon, mein aveik kh'èkh leigjèry modifycasyon-io lyei ak kiultiura èh' aktouth moeirs nasyònal-io. Qanta pou kode rural khi pou Boyer ha, zha seid n'èkh synmpleinman yeou ranmassagjy khi pou règlenman khi pou policy rural khi tay appliqé anmba pouvoyr Polvérel, Sonthonax, èh' too anmba pouvoyr Toussaint Louverture èh' Dessalines khi io-meinme teid n'an servi pou southni kaporalizme agraire (esclaevagjy post 1804) kountry Payïazan-io. Malgré touth ànonmaliy zha-ad-io khe kounstaté-io n'an niveo khi pou diffeireinty kode-io khi pou loy voté pî haut-io n' souligné-io, Boyer, n'an touth duréa khi pou gouvernancy l'iha khi pou ziléa, su touth île-la loy zha-ad-io teid appliqé. Zha-ad-io ka expliqé lefèkh t'd khe too driez koété-io khi pou île-la tay guen-t-ow kounnein kolònyzasyon mound euwope-io èh' khe y l'pâ t'd diffycily pou adopté règuelenman-io khi tay pwopozé yeo. N'an einseinmbe lan, instrunman-zha-ad-io khi jiurydik-io yeo tay gjeineiralynman reidygjei-io ann francéa èh' yeo pâ t' n'an feid yeou appreind pou réyalité kiultiurèl-la, eikônonmik èh' politik khi pou France-lan. Gwô peiply ahytiànofhòny-lan, reifoulei n'an mòrne-io, pou anmpîl n'an-io seid pâ t'd enrien khe banned bewotyen-io n'an rapport ak kod-io khi pou loy khi t'apy traitay-yeo selon statu y l' l'ah, patrimony l'i-io, Vinny y l' lan èh' aveni-an n'an modèly khi pou systènme kolònyal erwopeyen-io. Zha pâ ranne engjênynman 'ha meinme yeon grained, dreoyt ha pozytif ahytian ha pâ woêdeikor y l', n'an kh'èkh excepsyon-io khi tooprei, ak règuelenman tradisyónèl-io khi pou régjinme esclaevagjyste instityué-io pâr kolònyaliste-io n'an Antiye-io,

einmpitoo seid baegail-la khi deinmodei modifye

N'an terme clair, n'an yeou ànalizy appwofondiy, n' ka tantei pou n' dihi khe dreoyt ha pozytif ahytian ha pâ exzistei; N' adoptei ici baànd kode-io khi say-yeo èkh pâ luotd khe yeon pastiche khi pou règuelenman-i' kolònyal-i' anmeilyoré-io Peindan touth teinmp-io, mein khi riivé ak dleo n'an jaé n'an forcé pou adoptei y l' ak réyalité n'hou-an khi Seid peiply, konjonxyon khi pou pluzyère kiultiury: euwope-io, afrikàny, anmericàny, anméreindyàny, pwoche-oryentaly.