Act khi pou libbérasyon an

N'an ca Ahyti ah précizeinman, Révoliusyon an annonceid pâr yeou barricade touth koété khi pou 22 daouth 1791 pou riivei n'an 1yei janvyé 1804, joud khi pou libbérasyon ahytianna ah; longue cheinmein zha-ad pou kourihi ah reitei yeou baegail pâ teid cweiry, pâ kounnein s'ak praàl passei. Zha-ad feid ti morceo 13 an-io, khi pou yeou liuth einhaou pâ mounthé einmba pâ desceinne n'an mi-teinmp reithei raide, batail sang apy' koulei, tèïèth rachei mound deipâtcha io, souffrancy lan diu èh' ajiusteinman io khi pou stratégjiy-io pou riivei n'an victoha fiinal-la. Leigb' pou dressei act-la khi pou libbérasyon an, Boywond-Tonnerre, sécrétaira khi pou Dessalines, teid dihi:" Pou dressei act libbérasyon an, fòre n' gaan yeou peo blank pou parchénmein, crâne ni pou écritoah, sang ll-l' pou leincry èh' yeou bayonnèth pou plunmy " Âpre rédacsyon khi pou act libbérasyon an, Dessalines n'èkh pwoclanmé su place d'armes n'an Gonaïves, 1yei janvyé 1804:" << n'an noôm khi pou touth noyr-io èh' khi pou n'honme khi luotd kouleir-io libbérasyon an pwoclanmé n'an Saint Domingue. Noun viinai zha n' teid llé anvan an Ahatti , noun assiurai dreoyt n'io, noun jiurai pou n' pâ janme bail leiguen ak einkheinne puissancy su tèrra.>>" [1] LeNouvelliste jeudi 18 juin 2015 pagjy 23,25. Idées et Opinions par Islam Louis Etienne en (fr). inmpact dètty-la khi pou délibérasyon-an

Pwoclanmasyon libbérasyon nasyon ahytianna modifye

Dessalines n'èkh pwoclanmé su place d'armes n'an Gonaïves, 1yei janvyé 1804:" << n'an noôm khi pou touth noyr-io èh' khi pou n'honme khi luotd kouleir-io libbérasyon an pwoclanmé n'an Saint Domingue. Noun viinai zha n' teid llé anvan an Ahatti , noun assiurai dreoyt n'io, noun jiurai pou n' pâ janme bail leiguen ak einkheinne puissancy su tèrra.>>" [2] LeNouvelliste jeudi 18 juin 2015 pagjy 23,25. Idées et Opinions par Islam Louis Etienne en

34 an pîtard su Louis Philippe n'an anné 1838, pou khe poupârlei-io khi pâ janme fiinihi avék la France aboutihi ak driez traité-io khi tooneif: youne relatif ak libbérasyon n' n'an pou n' seid nasyon khi pâ deipeinne de la France èh' luotd la pou rédui solde khi pou indeinmnitéa pou y l' ta 60 milyon-io.

Touth gouvèrnynman-io khi say-yeo'kh preind pouvoha ha say-yeo'kh pohotei charry loud ha passei-io youne bail luotd èh' peindan touth XIXeinmy syèk-la. Èh' yeo tay fòrcé-io pou yeo tay payei retard, agios èh' intérêt-io; mein yeo say-yeo'kh payé jiuskh' n'an dèrnyé ceintinme-lan.

Noun guenllein guèrra mein noun poco guenllein baetail-la seid zha Boywond-Tonnerre teid vlé meitheid-noun ann gârdy leigb' ll-l' teid deiclaréa:

<<"Pou n' marqei libbérasyon n' n'an seid pou n' gaan peo yeon blank pou parchénmein, crâne tèìèth li pou écritoah, sang ll-l' pou leincry èh' yeou bayonnèth pou plunmy." Boywond-Tonnerre, secrétaira khi pou Dessalines.>> Déclarasyon zha-ad doueid n'an ménmoha touth dirigjan ahytian kh'apviine n'an tèïèth payïa fore n' toujoud pârei pou n' défeinne dreoyt n' dihi Dessalines leigb' ll-l' t'appwoclanmé act khi pou libbérasyon n' n'an. Mein gjénéral Boyer, pèrsonnagjy khi pâ gaan ankheinne valeira bliyeid khe Honneira èh' fyèrtéa khi pou touth Ahytian-io seid yeon inmpozisyon khi pâ doué su koété.

N'an intèrval-la, la France teid réfiuzé pou achytei siucry-la khi kounstitiuyed preincipaly deinré agricole khi pou îly-la. Esclaèvy-io khi Ahytian kougn'ha, âprei yeo fiinay meith gârceon su-io yeo guenllein kouragjy pou deichouqé fòrcy khi pou Napoléon an èh' déclaré libbérasyon ioan joud'kh teid 1yei janvyé 1804 la, n' teid non seouleinman kondanmné esclaèvagjy-la kounme yeon crinme kountry hunmánitéa èh' kountry einmancipasyon khi pou pèrsonny hunmain-an, mein eincore yeo guenllein-t-ow jiuré pou vivry libbry oubyen noun mouriai.

Bateo ha khi pou eikónonmi ahytianna ah gaan-t-ow preind dleo touth koété:

Politiqeinman instabbe, eikónonmiqeinman défoncéa èh' socyaleinman paouvry.

Libbérasyon Ahytianna cèrtifyé pâr la France 1838 modifye


N'an poupârlei ak la France khe y l' reconneith libbérasyon ahytianna ah 1yei janvyé 1804 ann 1838.

 

[3] Secrétaire réconneith: Boywond-Tonnerre, Khi'kh gaan dreoyt ha: J.J. Dessalines Datta ménmorizé 1yei janvye 1804. Dévizy respecter: Libbèrté oubyen Lanmòrt. Fòrcy zh'armé indigjène khi réconneith kounme Séoul fòrcy khi meith doz la France ah tèrra. Honneir èh' gloha Ahyti ah réstitiuyé!

Fore'kh zha faêry t'd pou eikónonmi-an to.

Référeincy-lan modifye

  1. le nouvelliste.  Missing or empty |title= (help)
  2. le nouvelliste.  Missing or empty |title= (help)
  3. location_of_document= Nasyónal Archive-io, Kew, UK
    • writer=
    • signers=
    • purpose=