Radyasyon "iltravyolèt" (UV), ki rele tou "limyè nwa" paske li jeneralman envizib pou je toutouni, se radyasyon elektwomayetik ki gen longèdonn pi ba pase sa ki nan limyè vizib, men pi wo pase sa ki nan rayon X. reyon UV ka sèlman obsève endirèkteman, swa atravè fluoresans, oswa lè l sèvi avèk detektè espesyalize.

Iltravyolèt soti nan lanp fliyoresan, yon sous atifisyèl komen, Modèl:Abreviyasyon reyon. Radyasyon ki soti nan lanp sa yo pwolonje nan pati siperyè spectre limyè vizib la, ki bay koulè vyolèt nou obsève. Genyen tou lanp laboratwa Modèl:Abreviyasyon, ki ekipe ak yon filtè pou retire pati vizib spectre yo.
Dyagram ki montre spectre elektwomayetikkote plizyè domèn espèk yo distenge (ki gen ladan UV) dapre longèdonn (avèk egzanp gwosè), frekans korespondan yo, ak tanperati kò nwa ki gen emisyon maksimòm nan longèdonn sa yo.

Non an vle di "pi lwen vyolèt" (ki soti nan Laten ultra: "pi lwen"), vyolèt se koulè frekans ki pi wo a (e poutèt sa longèdonn ki pi kout la) nan. limyè vizib.

Pwoteksyon modifye

Pou defann kont limyè UV, kò a, selon tip po, reyaji nan ekspoze lè li lage pigman mawon an melanin. Sa a pigman absòbe reyon UV, bloke pénétration yo ak anpeche domaj nan kouch ki pi fon, ki pi vilnerab nan po a. Antioksidan (vitamin E ak C, β-karotèn...) ka netralize radikal lib ki fòme pa UV. .

Pwoteksyon solèy gen filtè iltravyolèt ki pasyèlman bloke reyon UV epi ede pwoteje po a. Plis SPF la pi wo, se pi gwo degre pwoteksyon[1]. Endèks pwoteksyon an aktyèlman koresponn ak rapò ki genyen ant tan li pran pou jwenn boule solèy ak san solèy. Avèk yon faktè pwoteksyon 50, pou egzanp, li pral pran senkant fwa pi long yo ka resevwa yon sunburn pase ki pa gen okenn pwoteksyon.
An 1957[2], laboratwa RoC yo[3] envante premye pwoteksyon solèy trè wo (IP 50+).

Rad ak linèt solèy bloke kèk reyon UV. Gen losyon ki genyen filtè iltravyolèt ki pasyèlman bloke reyon UV, sepandan, pifò dèrmatolog rekòmande kont bronze pwolonje.

Nòt ak referans modifye