Occupasyon la France einvahi Ahyti

17 Mars 1825 modifye

Charles X passeid yeou deicret pou y l' reiconnaitry délibérasyon Ahytian ha, pou pî pyti fore yeo bayay yeou indeinmnité khi pou 150 milyon franc-io èh' fore èkh zha ta payei n'an ceinq-an-io.

11 Juyet 1825 modifye

Boyer kountraryeid ak touth s'ak n'an deicret Charles X land, délibération Ahytian ha reiconnaitry pâr la France.

kounseiqeincy teithchargjei khi pou ordonnancy Charles X-lan modifye

Anvan délibérasyon-an, teid exzisté n'an Sen-Donmeingue diffeireinty classy socyal-io byen séparé selon gwoupe-io laddan ioah mein zha pâ t'd vleid di s'uon vrai socyété touth bon. Chaàk gwoupe té guen Beizwein-io. Objeicktif-io èh' pwoblènme-io khi diffeirein-io èh' Chaàk laddan-io té utilyzeid moyen-io khi diffeirein-io pou rézoudry-io. Révoliusyon an khi vîn pyed pou pyed ha Seid pâ t'd yeou soulèvynman unànimy mein byen yeou leiveicanmpei han escalyéa aussoy Chaàk gwoupe té developeid pwòpe strategjy part ll-l' pou meinnein pou pwòpe kounmpt liha pwòpe révoliusyon ll-l' lan: kolon-io khi blank-io tay reveindiqé Pacyfikman liberté matéryèl ioah. Affranchi-io tay reiclanmé liberté eikônonmik-ioha, socyal èh' politiky. Esclævy-io, fatiguay pâr donmesticasyon-ioha, bouquei souffrihi ak gjeinmihi exzigjay liberté totally poux-yeo. Taank-koo inmpact dètty-la khi pou délibérasyon-an merité yeou restitiusyon èh' reparasyon. Yeou koété, planteir blank-io yeo tay n'an negociasyon ak metwopòl-la pou reveindiqé autónonmiy locally èh' libry konmèrcy èh' yeo prayn zarmy yeoune kountry luotd-io, n'an kanmp-io khi doz ak doz-io, nan sujèa khi pou moyen politiky-io y' einmployay pou river n'an bouth ioah; n'an yeou luotd koété, affranchi-io bord part-io guenllein objeicktif-io èh' idéologjiy-io sé tay Koupei fachei ak blank-io pou yeo jweinnay yeou égalité civil légjitimy avèk io par zh'seid khe yeo say meinme sang ak blank-io, yeo tay preind z'arma too pou deifeinne tèïèth-io eh' yeo tay ahlyei-io èh' yeo tay koyntry reivolisyonnairy rahayalist-io. Mein s'ak pa t'd fiiny kordiunm seid kougn' kounman masse khi pou esclaèvy-io ak chèf-ioha, aprivay kougn'ha n'an yeou poyn pou pa gaan back khi faêry t'd, pou al tracei pwopry rwouth ioah, changjei ahkyance ak interè-io oppozei pou jweinne lubbèté ioah n'an kounjonctiury zha-ad khi reinnpli ak incertitiude-io eh' evènman io khe woêdtouthyeoucoup ah difficily.

Esclaèvy n'an plantasyon-io modifye

Joudiah eincory, touth chèrcheir-io khi intéréssei-io n'an zaffayre kolónizasyon, esclaèvagjy n'an plantasyon khi pou mounde tooneif lan oubyen rézistance lan khi pou esclaèvy ann gjénéral pointay khi pou dwoygt su révoliusyon ahytianna ah, taank-koo yeou point khi pou répéré koété chaàk branchu meinme khe seid pâ Ahyti seid n'an luotd fwontyèry. Majorité ca reiconneitry ak seidvérité khe révoliusyon an gaan-t-ow té yeou tournein difficily n'an Atlantik-lan eh' hénmisfhèry Ouest-la èh' leigb khe n' référé n' ak datta khi pou 22 daouth 1791, n' associé y l' ak Révoliusyon ahytianna ah to kounme s'ak pou 14 juiyè 1789 lan seid associé ak leigb' yeo tay preind Bastille lan diuran Révoliusyon mound France io. N'an to driez caha io, évènman an teid marqé yeou chirépith ak vyoleincy kountry l'òrdry ancien èh' teid annoncé dérwoulynman an khi pou Révoliusyon an. Mein byen gardei, n'an to driez caha io, n' pâ ca einvizagjé s'ak praàl gaan âpre Révoliusyon zha-ad. N'an ca part Ahyti ah précizénman, Révoliusyon an annonceid n'an baildeintdi khi pou 22 daouth 1791 pou riivei n'an 1 janvyé 1804, joud khi pou libbèrté ahytianna ah ; loungue cheinmein zha-ad khe n' kourihi ah poco bouth d'aprèh Déclarasyon pou n' toujoud deifeinne libbèrté n' n'an: "Pou n' marqei libbérasyon n' n'an seid pou n' gaan peo yeon blank pou parchénmein, crâne tèìèth li pou écritoah, sang ll-l' pou leincry èh' yeou bayonnèth pou plunmy." Boywond-Tonnerre, secrétaira khi pou Dessalines.

kounmba nouân pâ gaan fein,pou n' teid kaba esclaèvagjy zha faêry 13 an-io khi pou liutt-io sanz preind souffly, khi pou kounmba-io koété sang koulei, pánik total-io, khi pou souffrancy-io khi diu anmpîl èh' khi pou ajiusteinman stratégjik-io pou rivei n'an victoha final-la. Leigb' pou n' faêry act-la khi marqé libbérasyon n' n'an, Boywond-Tonnerre, secrétaira khi pou Dessalines, teid dihi: pou dressei act-la khi pou libbérasyon n' n'an, fore n' gaan yeou peo blank pou parcheinmein, crâne tèïèth li pou écritoah, sang ll-l' pou leincry èh' yeou bayonnèth pou plunmy, " Âpre redacsyon khi pou act-libbérasyon an, Dessalines n'èkh pwoclanmé su place zh'arma-io (place d'armes) khi pou Gonayibo ( Gonaïves) act khi pou libbérasyon an

Massacry-io yeo say-té jaé pâ t'd ca gardei èh' anmpîl sang tay koulei peindan 10 joud-io. Pâ t'd guenllen pou qittei vivan meinme yeon blank n'an touth zh'iley ha khi pou Ahyti.

kounman feid viinihi gaan you luotd répiublik su zh'iley ah