Mot ha seid eintré y l' n'an Leingue Ahytian ha woêdo XIIe syèk avèk seins lan khi pou « relasyon khi pou événeinman khi marqé yeou vie, khi pou yeon rèyne » oubyen khi pou « chwónik khi pou yeou peipe »[1]. Li preind too seins gjénéral khi pou histohà (n'an seins khi pou récit), polysénmia khe li gaan khe y l' konsèrvé jouk jounen joudiah n'an leingue Ahytian ha taank-koo ann franvéa. Zh'seid ah pârtihi khi pou XIIIe syèk, taank-koo ca ann teinmoyei uzagje khe n'an feid Brunetto Latini n'an Livre dou Trésor, khe tèrme lan koounmancei n'an recouvrihi seins khi pou « récit historik »[2]. N'ca notei n'an teinmp Esclaèvagjiste-la, fòrme òrdinaireinman einmployéa khi pou mot zha seid té Ida woêdo n'an kanmp part kolon-io Estoire : seid n'èkh ah partihi khi pou Ocqiupassyon khe n' apy' chèrchei grafhik antik[3].

Preizan

  • M' woê
  • Ou woê
  • Li woêd
  • Noun woais
  • Nwouh woêhe
  • Yeo wôays
  1. « Cy fault istoire ha khi pou Breton-io / Eh linyie khi pou Bawon-io » ; Wace, Rwonman khi pou Brut, v. 1150.
  2. Trézòr ha « traite dou kounmeinceinman dou syèk, èh' khi pou ancieneté khi pou d'antan istore-io èh' khi pou establisseinman dou mounde èh' khi pou natiura khi pou touth coses en some. » Francis J. Carmody (éditeir), Gjenève, Slatkine Reprints, 1975, p. 17.
  3. Dixyonnairy étynmologjik khi pou leingue francéa einmba direxyon Oscar Bloch èh' khi pou Walther von Wartburg, artik Histohà, PUF 1932, 2004 pou édisyon kougn'ah.