Xeinofhon Seid y'on fhilozòfh grèk d'antan li teid feïety bòrd -430 èh' ll-l' teid Mourihi bòrd -354, aktiviteid-li s'été fhilozofhiy Politika Mathon n'an traitay-yeo ak Livry tekhnik ak pratik-io.

Xeinofhon

Aouteir

  • Leingue-lan li teid écri:

grèk d'antan khi pou Attik.

Gjeinry

  • dyalògue socratik

Preincipaly traevail l'i-io modifye

[1]
Cynégjétik oubyen khi pou Chassy(-390),
kounstitiusyon khi pou Lacédénmónyen-io (378-377) Mein gaan kh'èkh douthy, Apologjiy khi pour Socrate (-370),
Ánabase (-365),
Ménmoraby,
Banket ha,
Eicónonmika
Hyéwon,
Hippark-la oubyen Konmandan ha khi pou kavaleriy
khi pou éqitasyon ha,
Cywopédiy oubyen khi pour Édiucasyon ha khi pou Cyrius Gran ha,
Agjésilas Hellénik-io
khi pour réviiniy-io (-355). | Kounmplénman=Discipe khi pou Socrate n'an Athèny
li bail kourte-main n'an expédisyon ha khe Cyrius Jeine lan n'an Persy antan khe invité epiut stratègjiy konmandan khi pou ban-dèrryèry ha.
N'an teïète la khi pou yeou vaste donmaine agricole peindan veingt an-io n'an Scillonte ein-ba pwotexyon khi pou Sparte
Yeo tay leivé yeon teinmpe dédyé ak Artenmis.
Xeinofhon (n'an grèk d'antan Ξενοφῶν / Xeinofhōn) gaan-t-ow li s'été yeon fhilozòfhe èh' un chèf militaira khi pou Grèk d'antan longteinmp feïète n'an Erchia tooprei khi pou Athène-io d'antan longteinmp bòrd -430, èh' mourihi bòrd -355. Eindéhyòry Ànabase ah, li gaan-t-ow écri yeou suite n'an Histohà ah khi pou guèrra pou Péloponnèze khi pou Thucydide porténoôm Hellénik-io. S'al faêry ak main ll-l' histohik Seid pâ n'an partipriz, selon Lucien khi pou Sanmosate, yeonni khi pou aouteir-io khe Xeinofhon gaan inspiré-io.

Xeinofhon gaan-t-ow préparé esprit-io n'an possibilitéa èh' aktouth pwofit-io khi pou marchépreind khe Alexandre li èkh Gran-gjeinry ha : n'an Ànabase, eindéhyòry yeou descripsyon détayé khi pou trajet ll-l' ha ann Aziy, li mountreid khe yeon kòreps expédisyonnaira khi gaan soldat grèk-io ca travèrsei Einmpire pèrsy invaincu. N'an mòrne khi pour Agjésilas ann Aziy Mininme gaan-t-ow véritésutanmbou fragjilité zha-ad khi pou Einmpire Pèrsy la. Aristocrate li-meinme, li gaan-t-ow toujoud feid pârtiy khi pou pârti oligarchik, zha khi gaan-t-ow feid ll-l' rappwoché khi pou Sparte.

Byografhiy ah modifye

 
Xeinofhon n'an l'âgjy khi pou 20 an-io èh' Socrate, 60 an-io, pâr Raphaël.

-430/-401. Athène-io modifye

Origjinaira khi pou dème khi pour Erchia n'an Attik[2], Xeinofhon seid pytitegarceon khi Gryllos[3].

De li teid feïète-la seid disqiuté : date-la appwoxinmativy khi pou -430 seid bazéy su indicasyon khe li teid yeon jeine honme n'an kounmancynman khi pou ’Ànabase ; kh'èkh aouteir-io pwopozay khi pou date-io pî précizenman. E. Delebecque pwopozeid kounzha date-la khi pou 426, korrespondan n'an l'âgjy mininmal pou bail kourte-main n'an expédisyon athénienna ah n'an Lesbos ann -428/-427 selon historyenna Claude Mossé[4],

L'feïèteid n'an yeou richy fanmilly aristocratik, li fréqeinteid sofhiste-io, koété Pwodicos n'an Thèbe-io ; Discipe khi pou Socrate[5], li dresseid khi pou maître liha pòrtrait khi pou yeon honme pî attiré pâr morale-la èh' logjik-la khe pâr métafhyzik, taank-koo gjeinry zha-ad teid paraite n'an ’Apologjia khi pou Socrate, touth Ménmorabe-io èh' Banket ha[6].

-404/-401. Reincontry avèk Socrate modifye

li vienneid élève lan khi pou Socrate[3].. Rib n'an idéa-io khi oligarchik, li seid gonflé ponyèty n'a reinmeithkanmpé khi pou dénmocrasiy ah aprei tyrannih ha pou touth Trente ; anddan sein khi pou socratik-io, li pâ entennied ni avèk Aristippe, ni avèk Platon, n'an khi li repwocheid khi pour ajoutei idéy pârt-ioah pwope n'an s'ak pou Socrate[7]. Daprei Fhotyos, Xeinofhon n'èkh élèveid khi pou Isocrate[8].

Selon Strabon epiut Diogjène Laërce, Xeinofhon t'appou kounmbatte n'an baetail khi pou Délion, koété Socrate li t'appou saouvé la vie athòry khe li teid tonmbé su cheval liha, baegail pâ possibe woêd date-la khi pou date feïète Xeinofhon (-430 oubyen -426) èh' s'ak pou baetail-la khi pou Délion (-424). Épizode seid apocryfhe, khi feïète n'a yeou défòrmasyon khi pou cilhaàd èkh pou saouvetagjy khi pour Alcibiade pâr Socrate n'an baetail la khi pou Potidé.

Aouditeir khi pou Socrate, li preind einseignenman n'an note-io. Si, selon s'ak écri-io khi pou Diogène Laërce, prenmyère trace-io khi pou sténografhia tay renmounté-yeo n'an -430, touth historyen-io konsidèray Xeinofhon taank-koo yeonni khi pou prenmyei kontribiuteiry-io n'an invensyon zha-ad : n'an IVe syèk anv. J.-C., li teid noté peinsé y l'-io su Socrate n'an uitilizé yeon systènme khi pour écritiury rapide ann grèk.

-401/-399. Mèrcenaira èh' stratègjy modifye

Apreilei n'an lakou khi pou jeine Cyrius pâr zanmi li stratègjy lan Pwoxène khi pou Thèbes, li seid yeon non-kombattan pou expédisyon ha khi pou Cyrius Jeine lan kountry frère y l' ha Artaxerxès II (-400). li partied yeou ànné anvan lanmort khi pou Socrate[9]. Leigb' khi pou baetail-la khi pou Counaxa, n' an 401, byen khe Grèk tay défaite Barbare-io èh' pâ tay pèrdu ankheinne honme, batail-la seid fínalenman pèrdu plyskhe lanmort khi pou Cyrius meith pyeid.

Retraite-la khi pou Dixz Mil-io modifye

 
Biuste khi pou strategos n'an teïète li khi pou yeon kask koreinthyen, bòrd 400.
 
Dixz Mil-io koété arryère-garde teid konmandé pâr Xeinofhon yeo viinay woêd lanmer : Thalassa ! Thalassa !

Modèl:Article détaillé Cléark dirigjeid athory retraite-la khi pou Dixz-Mil-io bòrd nord ha. banne kontact-io say-yeo èkh noués avèk satrape lan Tissafherne, mein spartiate lan Cléark èh' anmpîl khi pou luotd chèf-io tonmbé n'an yeon guet-apens. Li seid décapité avèk khi pou anmpîl officyer-io khi n'an état-major, koété Pwoxène khi pou Thèbes, zanmi khi pou longue date khi pou Xeinofhon. Li seid élu stratègjy konmandan khi pou arryère-garde khi pou mèrcenaira-io grèk-io, khi dirigjy gjénéral spartiate Chirizofhos, successeir khi pou Cléark.--> Retraite-la khi pou mercenaire-io seid qeinmbé n'an histohà ein-ba titry la khi pou retraite-la khi pou « Dixz Mil-io » : Grèk-ii khi pou retraite-la say-yeo èkh 13600 pou départ èh' 8.000 n'an rivéah n'an Byzance. Xeinofhon décri n'an ouvragjy liah ’Ànabase dividal péripéti-io khi pour yeon trajet khi longue anmpîl èh' khi difficile anmpîl, kaouzy khi pou gjéogrfphie èh' khi pou climat khe khi pou oppozisyon khi pou dividal peipe-io. Li mountreid soucieix anmpîl khi pou soldat ll-l'-io. Riivé n'an sortiah khi pou mòrne-io, épreive-io kontiniuay avèk citéy grèk-io, flotte spartiate-la èh' divèrs peiplade littorale-io. Li renmèitheid konmandenman khi pou rèste khi pou l'arméa aktouth spartiate Thinmbwon pou yeou aktion ann Aziy Mininme kontry satrape-io khi pèrse-io.

-399/-394. Athèny èh' Sparte modifye

N'an leigb' ll-l' retournein Athèny, li pâ teid byen acqeyi pourtêtre li meitheid ll-l' n'an faêry touthais pou Sparte. li partied athory pou Sparte, koété li feid partiy khi pou twoupe-io khi pou rwoy Agjésilas II kh'apy' battaye-yeo n'an Pèrse. Li Seid athòry passei-maca khi pou Athèny èh' dépossédé khi pou byen ll-l'-io.

394-374. Exzileid pou Scillonte, n'an Péloponnèse lan modifye

N'an 394, li battayed li meinme kontry mound Athèny n'an Kowonéa, epiut instaleid ll-l' n'an Scillonte, khi n'an Élide, su kôte-la khi pou wèst khi pou Péloponnèse, koété li passeid plys khi pou 20 an-io ; li seid mound maca-passei su li pou qatry an-io pâr Athèny pou kourte-main ha èh' idéy politik l'i-io eintry luotd ann faveir khi pou Sparte joust-n'an -365[10]. li maryeid ll-l' avèk Fhilésia, khi ba-li driez pytitegarceon, Gryllos èh' Dyodoré, tî noôm jouètte «  Dyoscure-io ». N'an denmanne khi pou rwoy Agjésilas II, li feid viinihi pytitegarcron ll-l'-io n'an Sparte pou y l' ca élevé-io n'an mode-la khi pou sparsyate[11]. Aprei agaan ll-l' toovivry n'an lakou khi pou rwoy, li qitteid Agjésilas, èh' établi y l' n'an Scillonte, territohà pwòchy Eléa èh', surtou, khi pour Olynmpia, site khi pou Jwei Olynmpik-io rejweinne daprei Dénmétrios khi pou Manyésia pâr fenme liaha èh' driez pytitegarceon ll-l'-io Gryllos èh' Dyodoré[12]. En -362, li aoutorizeid driez pytitegarceon ll-l'-io n'an konmbattry n'an rang-io khi pou kavalyriy athényenna ah bòrd kôté khi pou Sparsyate-io : Gryllos mourihi n'an konmbaha leigb' baetail khi pou Mantiné.

-374/-355. koreinthe modifye

Su donmaine l'iha, li rédigjeid ouvragjy l'i-io, notanman ’Ànabase èh' bail li meinme eintry luotd n'an chassy-la. Li reintreid n'an Athèny ann -365[13], leigb' yeou guèrra teid éclaté eintry Sparte èh' mound Élé-io obligjé y l' pour y l' qittei Scillonte ; li réfuigjyed n'an Élis, puis à Coreinthe - le graenmairyen Démétrios de Manyézia gaan-t-ow écri kh'èkh li to mourihi n'an korrinthe, èh' Lucien khi pou Sanmosate n'an Exzenmpe-io khi pou longjévité khe li passeid pou agaan ll-l' toovivre 90 an-io[3]. Athèny, alyié khi pou Sparte, lèivé seinteincy-lsn khi pou passeitchais ann -367 ; Istros khi pou Cyrène, historyen grèk khi pou VIyè syèk apr. J.-K.[14],[15] died kh'èkh li tarif to exzilé su lordry khi pour Eboule èh' rapplé pâr avi part ll-l'. Dyon khi pou Pruse, n'an Modèl:VIIIe Discour-io, rappòrte erwonénman khe Xeinofhon teid déjà exzilé pou kourte-main ll-l' ha n'an mòrne-lan khi pou Cyrius leigb' Diogjène khi pou Sinope n'èkh rivé n'an Athèny[16].

  1. chrwónologjiy adaptéa Seid baegail Robert Strassler bail, Landmark,2010
  2. tooprei khi pou aéwoport khi Athèny kougn'ha
  3. 3,0 3,1 et 3,2 Erè nan sitasyon : Baliz <ref> pa valab ; nou pa bay tèks pou ref yo ki rele Lucien p115
  4. Mossé 1992, p. 502.
  5. Marquis, Billault et Goust 2015, p. 115.
  6. Diogène Laërce, Lavi, doktrin ak santans gran filozòf yo [détail des éditions] (lire en ligne), Socrate (8)
  7. Daprei Fhilostrate khi pou Athèny, Vie khi pour Apollonyos khi pou Tyane, Ch. XXXV
  8. Fhotyos, Bibliyothèk la : notice 260
  9. Diogène Laërce, Lavi, doktrin ak santans gran filozòf yo [détail des éditions] (lire en ligne), art. Xeinofhon (7)
  10. Dorion 2001, p. 179
  11. Modèl:PluVie Agjésilas (20)
  12. Daprei Dinark, Khi pou Apostaziy, livre écri kontry Xeinofhon, cité pâr Diogjène Laërce (Art. Xeinofhon, 4)
  13. Dorion 2001, p. 179
  14. Gouirand 2005.
  15. « Dictiônaira khi pou aouteir-io khi grèk èh' latein-io », sur D'antan grèk èh' latiny
  16. Doryon 2001, p. 178