Gramè

Gramè a[1] se etid sistematik eleman konstititif yon lang[2].

yon mèt chita sou ti ban li anseye ak drie elèv yo ki chita
Priscien, oubyen Gramè a, panno ki pou kanpanil ki pou Florence.

Pa ekstansyon, nou rele tou gramè yon manyèl oubyen yon ansanm dokiman ki dekri yon règ gramatikal.

Gramè preskriptiv (nòmativ) e deskriptivModifye

Gramè preskriptiv la etidye règ ki rejise yon lang yo bay e pèmèt pou konstrui debann frazalèlè yo rekonèt korèk pa lokitè natif yo ki pou lang sa a.

Gramè a deskriptiv dekri kòman yon lang ye, san li pa al pote jijman. Gramè a deskriptiv jije yon enonse kòm korèk oubyen enkorèk selon yon estanda.

DisiplinModifye

Gramè gen plizyè disiplin ki etidye :

Gramè fòmèlModifye

Lengwistik ak enfòmatik itilize nosyon gramè fòmèl, ki presize règ yo nan sentaks yon lang.

Gramè istorikModifye

Gramè istorik la dekri ak konpare eta yo nan menm lang lan nan diferan epòk.

Gade touModifye

ReferansModifye

  1. ki pou laten grammatica, li prann sou grèk.
  2. , Bon izaj la – Gramè lang ayisyèn an.

Lyen deyòModifye